Narodila sa v rodine poštového úradníka a jej otec Michal Chudík sa neskôr stal chatárom v Nízkych Tatrách. Ľudovú školu vychodila v rodisku, meštiansku školu v Podbrezovej a Brezne. Prázdniny prežívala pri starých rodičoch a tetách v Podbrezovej. Stredoškolské vzdelanie získala na dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde v roku 1940 úspešne zmaturovala. Popri zamestnaní (1943-1946) začala študovať aj slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, no toto štúdium nikdy nedokončila. Začala pracovať ako učiteľka v Korytárkach (okres Detva), neskôr pracovala na bratislavskej radnici (1943-1947), v Československom rozhlase (1953-1954)  a napokon sa usadila v redakcii časopisu Roháč. Od roku1984 na dôchodku.

      V roku 1953 začala písať pre rozhlas a neskôr pre časopis Roháč, ale i ďalšie časopisy a denníky reportáže, satirické črty a poviedky. Prvá kniha jej však vyšla až v roku1960 (zbierka humoristických čŕt a poviedok zo žiackeho života Hrdinský zápisník). Jej prístup k detskej literatúre je nezvyčajný – príbehy podáva z pohľadu dieťaťa a píše ich v prvej osobe, čím dáva dieťaťu šancu lepšie sa vcítiť do deja a zosobniť si ho. Okrem detských rozprávok sa venuje i dievčenským románom, náučno-poznávacej a cestopisnej literatúre. Diela ako Jediná a Brat mlčanlivého Vlka sa vďaka 70 prekladom stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. Jej diela sú preložené do takmer 40 jazykov.

Pamäti svojho otca na jeho účinkovanie v službách bulharského cára prerozprávala v knihe Horehronský talizman.

Zdroj: Wikipedia

Narodil sa v rodine robotníka. Jeho život bol úzko spätý s Podbrezovou. V podbrezovskej železiarni pracoval jeho otec, takisto aj jeho starší bratia. Vzdelanie získal v rodisku, neskôr v Podbrezovej a na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (1929-1933), 1940 získal kvalifikáciu odborného učiteľa slovenčiny, dejepisu a zemepisu pre meštianske školy. Po ukončení vzdelania pracoval ako učiteľ vo viacerých slovenských mestách a obciach (Mýto pod Ďumbierom (1933-1940), Podbrezová (1940-1945). Počas päťročného učiteľského podbrezovského pobytu napísal takmer všetky novely zo zbierky Malka a väčšiu časť románu Nevesta hôľ. V 1944 účastník SNP, tajomník RNV v Bystrej, osvetový inšpektor v Hronskom Beňadiku, od 1. september 1950 riaditeľ školy v Hronove pri Banskej Bystrici. Pracoval aj v miestnych organizáciách Matice slovenskej, kde bol činný v oblasti osvety. Stal sa členom Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, vedúcim Tvorivého filmového kolektívu aj osvetovým inšpektorom. Zomrel na mozgový nádor v nemocnici v Prahe.

      Písať začal ešte na učiteľskom ústave, kedy publikoval prvú poviedku v časopise Svojeť. Vo svojej tvorbe čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali Émile Zola, Victor Hugo, Charles Ferdinand Ramuz, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, z našich autorov to boli hlavne Margita Figuli, Ľudo Ondrejov či Dobroslav Chrobák, no študoval i dielo E. A. Poa. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, využíva prvky iracionality a fantastiky, no aj senzualizmu a erotiky, no predovšetkým skúma hranicu medzi životom a smrťou. Vykresľuje aj psychologické, sociálne a dobové motivácie konania svojich postáv a dejov.

Knižné vydania

• 1933 – Výpoveď, poviedka (uverejnená v časopise Svojeť)
• 1942 – Malka, novely
• 1946 – Nevesta hôľ, román
• 1956 – Život bez konca, román (vydaný posmrtne)
• 1958-1962 - Dielo 1-2, Bratislava
• 1966 – Dáma, zbierka noviel (Dáma, Sedliak, Kňaz, List, Ľudská hra) paralelně v češtině "Tvář v rose"

Televízne adaptácie

• 1968 – Dáma
• 1968 – Sedliak
• 1969 – Malka
• 1971 – Nevesta hôľ, film
• 1983 – Život bez konca, televízny seriál

Zdroj: Wikipedia

Pochádza z Dolnej Lehoty. Prvé štyri ročníky základnej školy vychodil v rodnej dedine, ďalšie štyri ročníky absolvoval v Podbrezovej. V rokoch 1979–1983 študoval na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach (1983–1987). V roku 1983 sa stal pilotom, neskôr pilotom taktických stíhacích lietadiel. Od roku 1993 slúžil v 33. leteckej základni stíhacích a bombardovacích lietadiel v Malackách. Lietal na strojoch MiG-21 a SU-22. 23. marca 1998 odišiel do podmoskovského Hviezdneho Mestečka, kde sa začal pripravovať na vesmírny let. V auguste 1998 ho vybrali za člena hlavnej rusko-frandcúzko-slovenskej posádky 27. expedície na Mir, ktorá odštartovala 20. februára 1999.

Od roku 2012 je oficiálnym patrónom Parku tmavej oblohy Poloniny.

Let do vesmíru

• kozmonaut-výskumník na lodi Sojuz TM-29, 20. február 1999 – 28. február 1999, posádka na štarte i pristátí: Afanasiev, Haigneré, Bella

Ocenenia

• V roku 1999 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
• V roku 2001 bola na jeho počesť pomenovaná planétka (22901) Ivanbella.

Zdroj: Wikipedia